Zabudnite na charizmu – hľadajte pokoru

V súčasnom obchodnom svete prevláda paradigma, že úspešní generálni riaditelia sú ambiciózni, orientovaní na výsledky, individualistickí a predovšetkým charizmatickí. S rozvojom teórie zástupcov – teda myšlienky, že motivovanie manažérov by malo zvyšovať návratnosť pre akcionárov – narástol dôraz na potrebu prijímať lídrov, ktorí „pôsobia ako lídri“. Žiaľ, zaužívaná predstava o tom, ako má líder vyzerať, je jednoducho chybná.

Charizma je na lídroch veľmi príťažlivá vlastnosť. Keď sa však takíto jedinci dostanú do vedúcej pozície, často spôsobujú vo firmách chaos a úpadok. Pokora je naopak omnoho lepším ukazovateľom úspešného vedenia. Jim Collins, známy autor knihy Good to Great, vykonal rozsiahly výskum úspechu organizácií. Jeho práca jasne ukázala, že firmy vedené skromnými manažérmi dlhodobo prekonávajú svojich konkurentov a majú tendenciu stať sa dominantnými hráčmi vo svojom odvetví. Navyše, pokorní lídri zostávajú vo firmách dlhšie ako ich arogantní kolegovia a zabezpečujú kontinuitu aj po svojom odchode, keďže často pripravujú nástupníkov vopred.

Problém s charizmou

Organizácie väčšinou vedia rozpoznať ľudí, ktorí „vyzerajú ako lídri“. Jedinci, ktorí pôsobia sebavedomo, inteligentne, charizmaticky, zaujímavo a politicky zdatne, bývajú predurčení na povýšenie. Osobnostné testy ukazujú, že charizmatickí lídri dosahujú vysoké skóre v oblastiach sebavedomia (Bold), dramatického prejavu (Colorful), ochoty skúšať limity (Mischievous) a širokého vizionárskeho myslenia (Imaginative). Títo lídri vedia, ako sa presadiť a byť videní, a strategicky sa zameriavajú na ľudí a publikum, ktoré im môžu ponúknuť moc, vplyv, postavenie alebo prístup k zdrojom. Hoci vynikajú v interpersonálnych zručnostiach a sebaprezentácii, často im chýbajú základné schopnosti vedenia a riadenia.

Možným vysvetlením je, že vysoko charizmatickí lídri môžu byť strategicky ambicióznejší, ale menej efektívni v každodennom manažovaní. Emergentní (čítaj: charizmatickí) lídri, teda tí, ktorí vyčnievajú z davu, sú často povyšovaní preto, že venujú čas politike a budovaniu vzťahov – snažia sa zapáčiť svojim nadriadeným namiesto toho, aby sa starali o ľudí, ktorých majú viesť.

Emergentní lídri zároveň vytvárajú kultúru súťaživosti, ambícií a narcizmu. Majú tendenciu vyberať si nástupcov, ktorí sú im podobní, a tak sa vedenie firiem často stáva udržiavaním status quo. Samozrejme – súťaživosť a ambície môžu byť v biznise pozitívne, ale nie vtedy, keď prevládajú nad skutočnou prácou.

Pokora prináša efektivitu

Zatiaľ čo charizmatickí lídri sa často sústreďujú na osobný postup, pokorní lídri kladú dôraz na výkon tímu a podporu zamestnancov. Efektívni lídri bývajú skromnejší – sú ochotní priznať chybu, podeliť sa o zásluhy a učiť sa od ostatných. Vyššia miera pokory súvisí s vyšším zapojením zamestnancov, väčšou spokojnosťou v práci a nižšou fluktuáciou. Aby sme si rozumeli – pokora neznamená absenciu ega alebo ambícií. Naopak, pokorní lídri dokážu svoju ambíciu nasmerovať v prospech organizácie, nie len seba samých.

Pokora sa vo všeobecnosti definuje ako:

• otvorenosť voči novým myšlienkam a spätnej väzbe k vlastnému výkonu
• sebareflexia
• uznanie silných stránok a prínosu ostatných

Pokorní lídri lepšie chápu potreby organizácie a robia informovanejšie rozhodnutia o výkone. Taktiež častejšie požiadajú o pomoc než ich charizmatickí kolegovia. Navyše podporujú kultúru rozvoja tým, že legitimizujú učenie a osobný rast. Pokora zároveň posilňuje otvorenosť, dôveru a uznanie – kľúčové prvky učenia.

Hľadajme pokorných lídrov hlbšie

Problém pri hľadaní a rozvoji kvalitných lídrov spočíva v ich identifikácii. Charizmatickí (teda emergentní) lídri ľahko vyčnievajú z davu a ich popularita zakrýva dôležitejšie aspekty výkonu. Pokorní – a často efektívnejší – lídri môžu zostať nepovšimnutí a pri výbere prehliadnutí.

Budovanie výberových a rozvojových programov, ktoré prekonávajú osobné predsudky a zameriavajú sa na objektívne ukazovatele úspechu, môže pomôcť tieto „nenápadné talenty“ identifikovať. Organizácie môžu profitovať z využívania psychometrických testov a 360° spätnej väzby, ktoré pomáhajú vyvážiť politické faktory a vytvoriť dátami podložený prístup. Takýto prístup zabezpečí, že budú rozpoznaní a podporovaní tí správni – teda efektívni a pokorní – lídri.

_{Převzato z HR Executive, 16.7. 2025}