Firmy začínajú vnímať tlak na výkon ako riziko, nie ako výhodu

„Tento tlak zvyčajne prichádza zvonka – od firmy alebo nadriadeného. My sa však zameriavame na to, ako s tým tlakom pracuje samotný človek, ktorý ho pociťuje,“ vysvetľuje Pavla Pavlíková. Štvormodulový program, ktorý môže prebiehať formou webinárov alebo prezenčne, sa snaží účastníkom ukázať, že stres nie je nevyhnutná daň za pracovný úspech, ale fenomén, ktorý sa dá rozpoznať, pochopiť a aktívne zvládať.

Program je navrhnutý ako skupinový tréning pre 10–15 osôb. Obsah sa pohybuje od základných nástrojov time managementu až po jemnejšiu prácu s mysľou. „Jedným z hlavných cieľov je, aby si účastníci uvedomili, čo ich dostáva pod tlak – aké sú ich hlavné stresory a či sa náhodou neblížia k vyhoreniu,“ hovorí Pavla Pavlíková. Súčasťou programu je napríklad práca s maticou dôležitosti a naliehavosti, techniky na obmedzovanie rušivých vplyvov či relaxačné metódy.

To, čo môže na prvý pohľad vyzerať ako klasický kurz stress managementu, ide v skutočnosti oveľa hlbšie. Pavla Pavlíková sa nebojí dotknúť tém ako vnútorný kritik či schopnosť riešiť konflikty v tíme. Schopnosť otvorene komunikovať a spolupracovať považuje za kľúčovú zručnosť v prevencii stresu – nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celé tímy.

„Ak je zamestnávateľ rozumný, chápe, že ľudia, ktorí sa dokážu dlhodobo vyrovnávať s tlakom, sú oveľa efektívnejší. Jasné, krátkodobo môžete na ľudí tlačiť a niečo z nich dostať, ale z dlhodobého hľadiska o nich prídete,“ dodáva P. Pavlíková. Podľa nej je nezvládnutý tlak častým dôvodom odchodov skúsených odborníkov – ľudí, do ktorých firmy investovali veľa času aj peňazí a ktorí sú nenahraditeľní svojimi znalosťami i firemnou kultúrou.

Okrem nástrojov, ktoré si účastníci odnášajú do každodennej praxe, program prináša aj dôležitý moment zastavenia. „Prvým krokom je uvedomiť si, ako na tom vlastne som. Zistiť, kde sa na stresovej krivke nachádzam,“ hovorí Pavla Pavlíková s odkazom na známy Yerkes-Dodsonov model, ktorý opisuje vzťah medzi výkonom a úrovňou stresu. Ak je stresu málo, človek sa nudí. Ak je ho priveľa, nedokáže zvládať ani bežné úlohy. Hľadanie rovnováhy je podľa nej kľúčom k prevencii strát a poklesu morálky v tíme.

Program si nachádza cestu do čoraz širšieho spektra firiem – od nadnárodných korporácií po menšie spoločnosti, ktoré sa snažia vytvárať zdravšie pracovné prostredie. Podľa Pavly Pavlíkovej nezáleží na tom, či sa školenia zúčastnia seniorní manažéri alebo mladší zamestnanci – každý si v ňom nájde niečo, čo mu pomôže zvládať každodennú záťaž.

„Často sa rozprávame o efektivite vzdelávacích programov a ja hovorím: ak si človek z kurzu odnesie aspoň jednu vec, ktorú začne skutočne používať, je to úspech,“ zhrňuje Pavla Pavlíková svoj prístup, ktorý kontrastuje s bežnou praxou „odfajknutého školenia“.

Zadávatelia vzdelávania dnes často požadujú merateľné výstupy. „Určite by medzi ne malo patriť to, že človek pozná svoje stresory a vie s nimi pracovať. Vie si zorganizovať čas a prácu tak, aby minimalizoval rušivé vplyvy a mal viac priestoru na to podstatné – činnosti, ktoré patria do jeho roly a prinášajú výsledky,“ uvádza.

Hoci je program pevne zakotvený v praxi, nezabúda ani na teoretické východiská. Inšpiráciou bola Pavle Pavlíkovej napríklad pozitívna psychológia Martina Seligmana alebo koncept pozitívnej inteligencie od Shirzada Chamina. Prístup však zostáva praktický – cieľom nie je zahltiť účastníkov teóriou, ale ponúknuť konkrétne možnosti, ako si uľaviť, keď je toho priveľa.

Program Ako pracovať s tlakom na výkon sa tak v časoch narastajúcej psychickej záťaže stáva nielen odpoveďou na potreby HR oddelení, ale aj nástrojom na ochranu ľudského potenciálu. A možno aj jednoduchou pripomienkou, že výkon bez priestoru na nadýchnutie nikdy nebude dlhodobo udržateľný.

^{Prevzaté z HR News.cz}